Presne si pamätám na ten moment. Zmývala som dlážku. Pot mi stekal cícerkom dole chrbtom. Cítila som sa totálne vyčerpaná. Nešlo mi do hlavy, že kým som bola v práci, dokázala som zorganizovať vojensko-branné cvičenie o sile 500 osôb. Po štyroch rokoch doma na rodičovskej dovolenke som nedokázala zorganizovať dve deti, muža a domácnosť. Doslova som bola na kolenách. 

Keď som koncom roku 2008 otehotnela, prvé čo bolo, išla som vrátiť čisto nový diár na rok 2009 do obchodu. Vtedy som si povedala, že teraz keď príde moje prvé dieťa na svet tak ja vôbec nebudem plánovať a už vôbec  diár potrebovať! Predsa život s dieťaťom sa nedá nalinajkovať. V tomto omyle som “prežila” ešte aj druhý pôrod a skoro polovicu druhej rodičovskej dovolenky. Bola som stratená. Koncom roku 2014 som konečne pochopila, keďže som bola plánovač od narodenia, že bez Môjho vlastného diára nie som schopná návratu do života. Diáre, ktoré som si kúpila mi nefungovali.  Vytvorila som si ho na mieru. Prišla som na to, že:

DIÁR, KTORÝ SI SAMA VYROBÍM, LEN TAK NEZAHODÍM :).

Naučila som sa klásť  si tie správne otázky, poučiť sa z jednotlivých náročných situácií a tak zvládať každodennosť. 

Pri rozhovoroch s mamičkami často vidím, že práve strata vlastnej identity a úplné odovzdanie sa materstvu dokáže z aktívnej ženy urobiť kôpku nešťastia. Prešla som si tým aj ja sama. Preto som sa rozhodla zdieľať moje vlastné myšlienky a aj MÔJ DIÁR, ktorý ma sprevádzal na ceste k sebe samej.